Untitled 4.
26. listopadu 2008 v 8:38 | Lenka | Konkurz -> UntitledŠkoda len, že tu nik neuznáva keď niekto chce byť aspoň chvíľu sám. Aj keď to bol Frankie. Zapálil si so mnou. Už mi ju nevytrhol ako vždy. Asi mu to bolo tiež trochu trápne. Alebo ma znovu ľutoval. No tak to som teda dopadol aby ma moja láska ľutovala. Snažil sa ma utešiť, že to vstávam o čosi skôr aby som ho mohol vidieť ako sladko spí a ako sa prebúdza.
Aký je vždy rozcuchaný a milo pootláčaný. Že mi to vždy príde neskutočne krásne a hneď by som rád na neho skočil. Vždy keď otvorí tie jeho veľké hnedé oči, pozrie na mňa a usmeje sa, hneď viem že sa mi znova oplatilo vstať. Ach áno, tej jeho smiech, ktorý tak zbožňujem nepočuť každý deň aspoň minútu ani by slnko nevyšlo. Milujem na ňom snáď všetko. A tie jeho zlozvyky bez nich by to ani on nebol. Keď pobehuje s kúpeľne skoro polonahý lebo si zabudol uterák. A potom zasa celý mokrý
sa prehrabuje vecami čo si oblečie. A vôbec mu nevadí, že celý čas ho sledujem a snažím sa myslieť na niečo veľmi nudné aby som nespôsobil nejaký "problém." Mrzí ma to, lebo táto všetka krása mi bude do konca života odoprená. Bol som tak zahĺbený do mojich myšlienok, že som ho ani nepočúval. Až keď mi zavrieskal do tváre, že či chcem na obed pečené prstíčky. Som sa naňho nechápavo pozrel a až potom ako ukázal na moju cigu, ktorá už bola len obhoreným papierom som pochopil. " Aha, no tak dík. A Frankie? Vieš ono to tam v noci.... ono ja... to nie preto...ale... no...."
Nevedel som sa vykoktať a ani neviem prečo som mu to vlastne chcel aj povedať. Snáď len preto aby som aspoň pre ním nevyzeral ako totálny impotent. Nestihol som to ani dokončiť a už ma prerušil: " Ja viem Gee, nemusíš mi to vysvetľovať ja to chápem. A chalanov si nevšímaj oni sú proste hoväda jedny." Mrkol na mňa, odhodil cigu von oknom a zmizol. No jo, to je celý on všetko má na háku. Len škoda že sme už boli na diaľnici ale nevadí aj tak jemu všetko prejde. Spomenul som si ešte na jedno skvelé ráno s ním. Všetci sme raňajkovali spolu a na koniec sme ako vždy posledný dojedli my dvaja. Trochu sme spolu blbli keď mi padla pizza na triko. Nekonečne sa začal smiať a ja sním.
Začal som robiť ešte väčšie sprostosti a prestal som až vtedy keď ma zarazil jednoduchou vetou : " Ja ťa zbožňujem Gee!" V ten moment som nevedel čo robiť no bol som šťastný, cítil som len magic and fireworks. A teraz? Teraz sa nevieme ani normálne porozprávať, alebo to sa ja neviem? Som snáď nejaký zablokovaný voči nemu?
Nechcem aby ma nejak zranil či sklamal? Tak to by som asi neprežil. Asi sa mu až moc stránim. Bojím sa všetkého ako nejaký posero. No pekné pomyslenie teda. Rád by som to zmenil a to hneď. Moje sny, ktoré sa tak často hovoria nahlas keď spolu blbneme, že sme pár by som rád obrátil na skutočnosť. Nič s tohto však nie je uskutočniteľné. Koncert dopadol normálne nič neobvyklé. No len asi podľa mňa, Mattovi sa to zas nepáčilo. Ale mne to bolo už u prdele. Pomaly som sa začal topiť vo vlastných myšlienkach čo raz častejšie a častejšie. Začal som sa už na stálo uzatvárať do seba. Medzi mnou a Frankiem to bolo ešte viac napätejšie ako inokedy. A nevedel som či je to mnou alebo ním.
Ale obviňoval som seba a tým si priťažoval ešte viac. Raz sme prišli s koncertu neskoro večer nikomu sa nič nechcelo tak sme skončili pred TV a pozerali nejaké hlúposti. Asi som zaspal, lebo keď som otvoril oči nik tam už nesedel len Frankie bol po uši zakrytí, objímal vankúš ako svojho miláčika a sladko si povzdychával. Sadol som si a pretrel oči. Ani len nevedel akú má nado mnou moc. Vždy keď nemal bohvie akú náladu som ja mal zlú a keď jásal od radosti som bol šťastný ako blcha na hostine. S neho vždy niečo magické vyžarovalo.
Niečo nevysvetliteľné. Sledoval som ho asi pol hodiny keď začal hovoriť zo sna : " Gee nie! Nerob to!" Pribehol som k nemu, že ho zobudím a trochu poľutujem. Zavesil sa mi okolo krku a vystrašeným hláskom mi pošepol do ucha : " Prosím ťa Gee sľúb mi že si nikdy nevezmeš život. Prosím!" " Sľubujem Frankie." Predsa by som ho nikdy dobrovoľne neopustil. Túžil som ho každý deň vidieť ako sa preberá hneď vedľa mňa. Naplno si budem môcť vychutnávať jeho krásu, ktorou ma opája a každú noc mu budem môcť zaželať krásne sny a ráno zasa pekné ráno.
Ľahol si nazad a vkľude zaspal. Myslím, že si to ani pamätať nebude a to je len dobré. Nasledujúce ráno prebehlo normálne, nijak obvykle. A ďalšie dni rovnako. Až na jednu vec. Viac a viac som upadal do veľkej priepasti s ktorej som nevedel nájsť cestu von. Jediná moja záchrana bola keď mi Frankie ukázal malé svetielko v tom hroznom tunely. Ale ja som ho hneď aj stratil. Bol som stratený prípad. Nežil som len som neustále prežíval minúty, hodiny, dni, týždne... Chcel som to zmeniť, chcel som ťa tešiť s maličkostí. Z každého jeho úsmevu, pohľadu a nepatrného dotyku.
No bránil som sa tomu. Všetko som to v sebe držal a dusil hneď ako to prišlo. Chcel som snáď zabiť všetku tú lásku, ktorú cítim? Všetky tie túžby a predstavy, ktoré prichádzali vždy nové a nové len pri jeho pohľade na mňa? Nechcel som to už viac v sebe. Začal som sa mu strániť. Naše vtedy zábavné rozhovory už viac neboli zábavné. Viac menej som na ne nereagoval. Niekedy som si všimol ako všetci na mňa civia a pri tom si niečo vravia.
Asi si všimli mojej zmeny. Ale môj problém to nie je. Odišiel som s miestnosti naštvaný no nemal som nato dôvod. hodil som sa na gauč v nejakom ďalšom hotely. Všetky boli rovnaké. Drahé a prepychové no mne o to nikdy nešlo. Také zazobané chovanie mi bolo odporné. Položil som pred seba fľašu tequili a nalial som si. Áno, nalial. Už som nič nedodržiaval ani svoje malé zásady, ktoré síce pre mňa znamenali veľa. Stihol som stiahnuť tak pol tej fľaše keď za mnou prišiel Frank, že si chce pohovoriť so mnou.
Komentáře
Och jéje... A už je v tom zase tekilka... A sou tam sami dva... Jajku jajku.....
Je to úžasné, dúfam, že Way nebude zlý a že si to Fee neodnesie... To by bolo hrozné. Oh, a mohol by mu Frank vyznať nehynúcu lásku a potom ho rovno požiadať o ruku. Jo, to by bolo fakt ideálne. Takže tak, alebo nejaké vraždy. Milujem napätie. :D
ježiš, já snad ani nedospim... chudáci oba, ať si vyznají lásku... jakooo...
No tak geegee, já myslel, že jsi (relativně) normální:-D