27. listopadu 2008 v 18:10 | Simka
|
Nechce sa mi to obkecávať...venujem všetkým čo komentujú a hlavne NaTTali...lebo koemtovala aj môj blog...užite si to, podľa komentov záleží, koľko to sem budem dávať, ale priznajme si, viac ako 20 online, nechám to na 3 dni a 13 komentov? fakt dík...
Skúsil som ďalšie. Nič. Toto som robil zo všetkými dverami, no nikto tam nebol. Na chodbe bola tma, lebo tu nmeboli svetlá a mne sa to práve prestalo pozdávať. Toto sa mi fuckt že nepáči. Nejaká ruka mi dopadla na plece ,, Ahoj Frankie!" Tak som nadskočil!!! Skoro som zinfarktoval. Odskočil som, no zistil, že je to iba Gerard. ,, Fúúj, zľakol som sa." Slabý výraz- srdce bilo ako o preteky. ,, To je vidieť" zasmial sa ľadovým hlasom a pokračoval.
,, Ale som zvedavý čo tu robíš na chodbe v, ehm, pyžame." Zdalo sa mi, alebo to povedal nejako čudne? Júúj, bože, už sa fakt bojím! On vyzerá snáď ešte strašidelnejšie ako včera. ,, No, heh, chcel som sa niekoho opýtať kde sú raňajky, kam mám ísť, či tak." ,, Tu na tomto poschodí nikto nieje... raňajky sa podávajú v jedálni na prvom poschodí na pravo. Ale v podstate je jedno, kedy na ne pôjdeš..." Bol akosi blízsko mňa. ,, Eh, dobre, tak ja asi pôjdem, som dosť hladný."
Vykrútil som sa a zdrhol do izby. Čo to kurva má byť??!!!!! Obliekol som sa a zdupkal schody na prvé poschodie. Stále asi s vystrašeným ksichtom, lebo keď som sa dostal do jedálne a zrazil som sa s tým v okuliaroch, spýtal sa ma: ,, Si v pohode?" na tvári mal ustaraný a súcitný výraz. Prečo? ,, Som v pohode. A, prepáč že sa pýatm, kto si ty?" Usmial sa a povedal: ,, Učím tu matiku, som brat Gerarda a volám sa Michael. Ale keďže niesom až tak starý, dovoľujem žiakov volať ma Mikey. Ale už by si mal ísť lebo ti nič nenechajú." Dokončil a odišiel- nečakal kým zo seba dačo dostanem. Tak brat? A ešte rovnako čudný, len našťastie nie taký desivý. Došiel som k stolu a fakt že tam ostala iba zelenina a nejaký džús. Uškrnul som sa, lebo mi to vôbec nevadilo- som vegetarián. Jedol som strááášne pomaly aby som sa nemusel tak skoro vracať na moje poschodie. Ale tak dlho som zase jesť nemohol, nebolo tu ani s kým sa porozprávať. Všetci boli utiahnutý a nikto sa s nikým nebavil. Suchári, ktovie prečo?
Bohaaa! Toľko otázok, asi sa na to vyseriem, lebo to asi aj tak nikam nevedie! Hlavné je, že som tu mimo mojej rodiny a bývalého okolia. Tak zase po tých pojebaných schodoch. Ale tentoraz to išlo už lepšie, asi sa dostávam do kondičky (xD). Došiel som do mojej izby a vytiahol mp-trojku, to jediné, čo ma zbaví tej čudnej nálady. Black Flag nesklamal a o chvíľu som už kýval hlavou zo strany na stranu... Klop! Klop!! Vypol som to a povedal "Ďalej" Vo dverách sa zjavila bledá tvár Gerarda. ,, Ahoj Frankie, čo robíš?" ,, Prečo? Teda, počúval som hudbu." ,, A čo počúvaš?"
Ten je ale zvedavý. ,, black flag" povedal som nevýrazne no videl som ako sa mu rozžiarili oči. No bližšie to už nekomentoval. Vošiel a sadol si ku mne na posteľ. Pozrel som na neho a trochu nadvihol obočie. On sa iba uškrnul. Ale ako! Úchylnosť- teraz už viem čo to bolo - z neho sála ako vatra. Čo tu kurva chce? Splašene som si pomyslel, no on mi nedal veľa času a trochu sa ku mne prisunul. Vypúlil som naňho oči, no jeho výraz sa nezmenil. Ja som sa neodsunul trochu, ale priam dosť! Nechcem, nechápem a vôbec neviem čo sa deje?! Áno, to je ten správny výraz. Vstal z postele a pozeral sa na mňa. Musel si to vychutnávať, naozaj som sa bál! A ako. Prišiel ku mne a keďže som už bol pri čele postele, nemal som kam. Uškrnul sa nad tým a vypadol. Som v riti. Práve teraz, keď mi všetko došlo, tak som sa to snažil zatlačiť na dno mysle... toto nieje možné! Kurva, ja tu nezostanem, musím preč ( nikam nejdeš xD)!!! Ale ako?
Aha, fajn, mám mobil a môžem zavolať. Veď hádam by ma tu nenechali s nejakým úchylom-aj keď pekným- to určite nie. Dobre, a kde mám mobil? Začal som panikáriť, no spomenul som si, že som ho nechal vo vrecku mikiny. Vydýchol som si a išiel poň. Zdvihol som mikinu k sebe abby som na to videl a nemusel sa s tým piplať. No dobre, v ľavom nieje.. tak idem do pravého. Nič. Kurva kde v piči mám mobil? Spýtal som sa sám seba trochu nahnevane, nikdy totiž neviem nájsť to, čo chcem. Začal som teda prehľadávať izbu, trvalo mi to asi 10 minút. Teraz ostal iba posledný šuflík, aj keď tým som si nie istý. Začal som panikáriť. Pokoj Frank, upokoj sa! Nadýchol som sa o tvoril zásuvku.. kde nebolo nič!!!!!! Začal ma oblievať studený pot a zimomriavky zároveň. Shit, akotože tu nieje? Nevedel som, ču bude ďalej, tak som sa už ani nečudoval že mi stiekli slzy strachu. Naozaj mám strach. Spásna myšlienka! Ešte mi mohol padnúť pod postel. Vidíš Frank, nesmieš byť taká baba- napadlo mi a s troškou úsmevu som si to šinul k posteli. Ale nieje ani tu!!! Srdce mi vynechalo jeden úder. Môže za to on?
FLASHBACK (rozprávač)
Kľučka spravila pohyb dole a dvere sa nehlučne otvorili. Dnu vošla štica čiernych vlasov na smrtelne bledej tvári. Postava bola celá v čiernom, teda dobre splývala. Vlastne, až na zelené oči, ktoré skoro žiarili v tme. Gerard zvykol študentom hneď od pohovoru mobil odňať pod výhovorkou, že tým zabráni krádežiam- no teraz sa rozhodol s Frankom trochu pohrať. Chvíľu nehlučne hľadal a o chvíľu našiel mobil v ľavom vrecku mikiny čo mal Frank keď prišiel. Víťazne sa usmial a odišiel spokojný, lebo teraz tu už zostane.....
wow wow skvělá story..už se těším až pan ředitel bude dělat uchylnosti xDxD