19. listopadu 2008 v 21:25 | Simka
|
Ahoj, viem, že som sem dlho nič nedávala a sľúbila som...ale mám skoro stále zaracha na comp, takže som tu moc nebola. Dúfam, že sa bude páčiť moja druhá story tu- frerard. No xD asi to bude inakšie ako som písala, takže, enjoy it x) venujem NaTTali ktorá dala ako prvá koment na mojom blogu keď som to fakt needovala x) tak...čítajte a nechajte koment, heh.
Gerard´s POV
Videli ste niekedy 25-ročného riaditeľa inernátnej školy? Ak nie, tak sa pozrite na mňa. Volám sa Gerard A. Way a patrí mi jeden z tých povestne dobrých chlapčenských internátov. Pýtate sa, ako je to možné, že? Vlastnila ho celá generácia Wayovcov, a keďže z dvoch bratov som ja ten starší, po tom, ako rodičia zomreli vďaka autonehode, som to celé zdedil.
No, vlastne, podiel má aj môj brat Mikey, no zhodli sme sa rýchlo, že to povediem ja. Prečo som to taký mladý prijal?
Je na to viac dôvodov. Jeden z nich je ten, že poloha internátu je na skvelom mieste, ako vystrihnutom z hororu. Ďalším plus je, že je to chlapčenský internát, žiadne dievčatá, iba pekný chlapci.
Na tento inťák sa dá totiž dostať iba po ústnom pohovore. A navyše som za učiteľov zamestnal svojich kamošov zo strednej, ktorý sa an to dali z rovnakého dôvodu ako ja- aj rovnako úchylného dôvodu.
Netajím, vždy sa mi páčili o niečo mladší ako som ja... majú také krásne nevinné tváričky, ach. Robí tu aj Mikey, ale ten akosi neholduje našej zábavičke, ale poctivo si učí matiku. Taký nudný predmet, bŕ, ale vyzná sa v ňom skvele. Ja neučím, len sem-tam zájdem na nejaké hodiny skontrolovať výučbu. Výhodou je, že tu som šéfom ja a môžem mať úplne všetko.
Nikoho zo žiakov nebudú totiž doma čakať ich ustarané mamičky, nie. Tie ich nanajvýš prídu pozrieť na prázdniny- lebo, priznajme si to, sem hlavne odkladajú tých, ktorý sú akosi navyše. A keďže ani oni doma ostať nechcú, nič nepovedia, lebo by mohli byť vylúčený. Som to ale dobre vymyslel, však?
Aj zajtra ma čaká nejaký ten pohovor s novým objektom... myslím že sa volá Frank, na priezvisko mu seriem, dúfam hlavne že dobre vyzerá. Papiere sú vybavené a ja mám teraz kopu voľného času.
Vyšiel som teda zo svojej kancelárie a prechádzal sa po chodbách. Bolo tam kopa žiačikov, no ani jedného som nechcel - už to nebolo ako kedysi. Keď prišli, každý sa bránil, prosil, kričal, no teraz nie, snažia sa mať čo najskôr hotovo. To sa mi nepáči ani trochu. Dúfam že ten nový bude lepší a vydrží niečo viac. Nespokojný s obeťami som zaliezol späť do svojho "doupě".
Frank´s POV
Božekurvakonečne!!!!! Konečne odtiaľto vypadnem! Len ešte musím spraviť ten debilný pohovor či čo, a potom vitaj sloboda. Už sa to tu vážne nedá vydržať, mám už 15 a človek by si myslel akú zábavu mám každý večer. Pf, som iba večne komandovaný tými čo tvrdia že sú moji rodičia. Pohovor bude síce až o 5 hodín, no chystať som sa už mal asi pred hodinou- je to niekde v prdeli sveta, no nevadí, na intráku si vraj človek čo to zažije (a ty sa snáď tešíš frankie?).
Mama ma ešte zkritizovala za to ako vyzerám: čierne rifle na kolenách potrhané, čierne tričko so sivým nápisom Black Flag a neodolal som ani červenej ceruzke na oči. Viem že by som asi nemal, ale keď ja si nemôžem pomôcť- nech ma berú takého, akým som! Dúfam, že tam ten riaditeľ nebude úplne starý ded, tí sú strašne zastaraný.
,, Si pripravený?" vytrhol ma otec z premýšľania. Odvezie ma on, nie mama, lebo tá by takú cestu nezvládla ani keby sa viezla.
,, Uhm" Odpovedal som krátko.
Zobral som svoje dve veľké tašky a naložil ich k nemu do auta. Išli sme strašne dlho, ani som sa radšej nepozrel na hodiny, a keď sme dorazili bol som už celý ztuhnutý, ledva som chodil. Aspoň tú cestu nebudem tak často absolvovať- verím si dosť a taký rozhovor by som mal zvládnuť, preto tie kufre. Ani rodičia nechceli riskovať že by som tam mal ostať dlhšie.
Ale mne je to jedno!!!! Ale batožinu som ešte nechal v aute, aby som nevyzeral ako pako. Zazvonil som a čakal.. ozvalo sa pípnutie a veľké dvere sa otvorili. Vošiel som prvý a otec za mnou. Kurva keby som aspoň vedel, kde mám ísť. No ukázalo sa, že nieje treba, lebo naproti nám išla chudá postava v okuliaroch.. odhadol by som tak 20 rokov, viac nie. Ako riaditeľ nevyzerá, a že ani nebol.
,, Dobrý deň, vítam vás... Frank Iero? Ty si tu na ten pohovor, však? Poď so mnou, vy tu zatiaľ počkajte, vráti sa keď to skončí." Prečo sa tváril tak smutnejšie? Nechápem ( pochopíš, no neteš sa) to, no teraz sa musím sústrediť na ten rozhovor. Kráčali sme po schodoch a ja som si nemohol pomôcť, no strašne mi to pripomínalo Harryho Pottera.
Usmial som sa sám pre seba a kráčal ďalej. Už som sa chcel opýtať, keby skončia tie schody, keď sme došli na posledné poschodie, ani neviem koľkaté. On sa ani nezadýchal, páni.
Ale zase, je to taká palička že náklad bol minimálny, heh. Zastavil pred dverami s nápisom:
Riaditeľ Gerard Arthur Way.
Gerard, aké zaujímavé meno. Spýtavo som pozrel na postavu vedľa mňa- ktorej meno som stále nevedel- a spýtal sa:
,, Mám?" kývol som smerom k dverám.
,, Áno, ja tu počkám" Uch, dobre, tak nádych výchych, zaklopať.
,, Vstúpte." Ozval sa celkom mladý hlas. Tak teda mám šťastie. Uhm, ten hlas je akýsi... neviem, taký aký by som asi vedel rozoznať. Trochu som sa zabudol, no potom som chytil kľúčku, potlačil a vošiel. Ostal som civieť.
What do you think? coment! xD
První povídka, kterou čtu a je napsaná slovensky. Já totiž slovensky louskám dost pomalu.
Ale tohle přečtu. Hehehe, mám ráda Gerarda úchyláčka. Hehehe. Fakt se mi to líbí.
A jsem opravdu zvědavá na další díl.