22. srpna 2008 v 17:57 | Simka
|
Toto pokračovanie ma stálo veľa síl, lebo to bolo na mňa dosť citlivé xD venujem tess(ákovy xD ja si nepomôžem), Anett a Pansy vďaka ktorým plačem od smiechu xD
preto som sa rozhodla dať sem pokračko už teraz, aj keď som nespala (Pansy vie ;) ) a som unavená... ale asi ani dneska nebudem moc spať. Držte mi palce a komentujte! Chcem vedieť, koľko ľudí to číta, lebo mám potom taký zlý pocit xD užite si to maniačikovia xD takže, pro tebe, úchylnej bráško, tess a anett
Mišiačik´s POV
Náhle som precitol. Chvíľu som bol dezorientovaný, podľa svetla bolo veľmi skoré ráno. Spomenul som si na včerajšok. Mierne mi naskočila husia koža keď som si vybavil Gerardovo telo zmietané v mojich prírazoch, no okríkol som sa- toto sa už nezopakuje, sme vyrovnaný.
Dokáže mi to niekedy odpustiť? Nečudoval by som sa, keby nie, ale aj tak si to z celého srdca želám, lebo napriek všetkému, čo sme si navzájom spravili viem, že ho milujem.
Ano, teraz to už viem naisto. Rozospato som si pretrel oči a pozrel sa an čas na mobile, ktorý som mal položený na nočnom stolíku. Je iba 5:09!!
Je zaujímavé, že mám toľko energie vzhľadom na predchádzajúcu noc. Asi by som sa mal osprchovať, usúdil som. Sprcha bola ako vykúpenie, osvieženie, akoby nádych na začiatok niečoho nového.
Áno, bola v tom cítiť tá zkurvená nádej. Zrazu som dostal chuť plakať, lebo tá takzvaná nádej mi pripadala tak nedosiahnuteľná a falošná…. Vykríkol som, lebo som zrejme minul, ráno ešte nie veľké, zásoby teplej vody .
Brr, to je studené, rýchlo von. Asi by som mohol niečo nájsť v telke, aj keď je ešte skoro, niečo musí byť! Zišiel som v pyžame do obývačky a s ovládačkou v ruke sa vrhol na sedačku.
Včera ste na nej sedeli s Gerardom… Asi budem prepínať.. prvý program:,, Ste sám? Využite naše…" rýchlo som prepol. Na moje nešťastie práve ukazovali nejakého oduševneneého kňaza ktorý vravel niečo o gayoch a pekle. Pf, prepol som. ,, Áaaach,. Ešte!"
to som zase natrafil na pornokanál. Deprimovane som vypoltelku- to to ráno pekne začína. Ešteže som si spomenul, že už mám celkom hlad, tak aby som sa nenudil, išiel som spraviť raňajky.
Hm, fajn, prázdna chladnička! Tu človek fakt skape na nudu! Neskapal by si, keby si to Gerardovi nespravil! Mohli by ste teraz… drž hubu! Asi mi z toho už prepína. Čo sa asi teraz sníva Geemu? O tebe nič pekné! To viem aj bez teba!!!
Ktovie, či sa toto dá liečiť. Tak som ako teľa čumel na hodiny a pozeral ako sa jednotlivé ručičky posúvajú, a to strašne pomaly.
Och, spomenul som si na cigarety- moja spása- síce nefajčím, ale naučiť sa treba aj fajčiť, nie? Alebo, radšej nie, mám astmu. Zbystril som keď som začul tiché kroky a vŕzganie schodov.
Teraz, keď som sa trochu koncentroval všimol som si, aké chaotické myslenie mám… Takže Gerard už vstal- to ma prekvapuje a nie z hľadiska spánku. Ešte stále sediac som ho teraz pozoroval ako nemotorne schádza dole schodmi- no ponúkať pomoc by asi bolo zbytočné, že?
Teraz sa aj on na mňa pozrel, na tvári nečitateľný výraz. Na moje prekvapenie pomaly kráčal k sedačke kde som sedel a sadol si vedľa mňa, pričom mi pozeral stále do očí.
Toľko som mu chcel povedať prepáč, no nechcel som sa doprosovať, lebo sa vtedy ešte viac zatne. Sadol si ku mne bližšie, no stále nie dosť blízsko aby som sa ho dotýkal. Pozeral som mu do nádherných zelených očí, ktoré však začali zalievať slzy. ,, M-mikey…"
viac nepovedal a vyzeralo to akoby padal dopredu- tak som ho zachytil v objatí a pritisol k sebe- možno trochu viac ako som chcel, pretože trochu sykol. ,, Neboj Gee, som tu, bude to v poriadku…"
,, Nie Mikey nebude, stalo sa toho tak veľa. Zdá sa to ako večnosť, no všetko sa to zomlelo tak rýchlo!." Toto som chápal, no nemôže mi zakázať ho milovať.
Nikdy. ,, Proste mám pocit, že to nebude fungovať." Mrmlal mi do krku Gerard a tiekly mu slzy. Zvesil som hlavu. ,, Ľúbim ťa, Mikey." Srdce mi vynechalo jeden úder a potom začalo biť pre zmenu o preteky.
,, Aj ja Gerard, prepáč mi, že som to tak posr.." ,, To je dobré." Hladil ma po chrbte a teraz ma upokojoval zase on. SAKRA! Iba Gerard ma môže naladiť takto- nikdy nikto nenahradí jeho miesto.
Zazvonil zvonček. ,, Fuck" obidvaja sme potichu a šeptom povedali. Slabo sa usmial a ja som išiel otvoriť dvere. Prečo mám taký zlý pocit? Došiel som k dverám a otvoril ich.
Awww co jim chceš zase províst?!! vždyť už to vypadá tak dobře,už by mohlo bejt dobře a mohli by bejt šťastný (aspoň chvilku)...achjo achjo...tak honem na další:-D